O Mindfulness
Chcete spoznať bližšie, čo znamená pojem Mindfulness? Vedieť, aké má ciele, výhody a programy?
Čo je Mindfulness
Mindfulness (po slovensky všímavosť, vnímavosť alebo bdelá pozornosť) je zjednodušene povedané schopnosť byť prítomný tu a teraz s postojom otvorenosti a nehodnotenia.
Prax všímavosti podporuje rozvoj uvoľnenejšieho a flexibilnejšieho postoja k životu, pomáha zvyšovať schopnosť byť v kontakte so sebou, a tým efektívnejšie zaobchádzať s každodenným stresom aj s náročnými situáciami. Pomocou všímavosti si vytvárame určitý nadhľad, ktorý nám umožňuje priestor pre vedomú a rozhodnú odpoveď namiesto automatických naučených vzorcov reagovania.
Mindfulness sa čoraz viac využíva v západnej psychológii a medicíne ako efektívny spôsob prehlbovania psychologickej a emočnej odolnosti, posilňovania zdravia a zvyšovania kvality života. Všímavosť však nie je nič nové, je to starobylá prax, ktorú možno nájsť hlavne v rôznych východných filozofiách, vrátane budhizmu, taoizmu či jogy.
V súčasnej podobe mindfulness zahŕňa aj najnovšie poznatky z vedy, medicíny a psychológie. Zakladateľom modernej formy mindfulness je Dr. Jon Kabat-Zinn, ktorý v roku 1979 založil Kliniku na redukciu stresu na Massachusettskej univerzite a vytvoril program Znižovania stresu pomocou všímavosti (MBSR – Mindfulness Based Stress Reduction).
Na základe programu MBSR vznikli ďalšie programy – MBCT (Mindfulness-Based Cognitive Therapy), MBCL (Mindfulness-Based Compassionate Living) a ďalšie.
Mindfulness sa dnes využíva v rôznych oblastiach – v zdravotníctve, v školstve či v pracovnom prostredí.
Prínosy mindfulness:
- znižovanie stresu a napätia
- zlepšenie kvality spánku
- zvýšenie schopnosti sústrediť sa
- lepšie zvládanie náročných emócií
- vnútorná rovnováha
- viac spokojnosti a radosti v živote
Zdroje:
Čo je MBSR (Mindfulness-Based Stress Reduction)
Program MBSR vytvoril 1979 emeritný profesor medicíny Jon Kabat-Zinn na lekárskej fakulte Univerzity v Massachusetts, USA. MBSR medzičasom patrí medzi najlepšie preskúmanú, štandardizovanú a efektívnu intervenciu na podporu zdravia založenú na tréningu všímavosti. Nie je alternatívou medicínskym či psychologickým terapiám, ale ich doplnkom– ide o intenzívny tréning zručností a postojov.
Program priniesol za desaťročia svojej existencie konzistentné, spoľahlivé a reprodukovateľné výsledky už po osemtýždňovej intervencii: podstatné a klinicky relevantné zníženie zdravotných a psychologických symptómov v širokom spektre diagnóz, vrátane množstva rôznych chronických bolestivých stavov alebo úzkosti.
Program MBSR sa v súčasnosti úspešne uplatňuje v mnohých krajinách v zdravotníctve, školstve, v organizáciách aj verejnej správe. V Nemecku prispievajú na MBSR všetky zdravotné poisťovne, vo Veľkej Británii uhrádza podobný program MBCT štátny zdravotný systém. MBSR a jeho účinky sú popísané v knihe Život samá pohroma, ktorú napísal autor programu.
Účastníci programu aj výskumy popri inom uvádzajú nasledujúce zmeny:
- Zlepšenie zvládania stresu a iných záťaží
- Zlepšenie zvládania chronickej bolesti
- Zlepšenie pri poruchách spánku
- Zvýšenie schopnosti koncentrácie a pozornosti
- Zlepšenie v zaobchádzaní so zaťažujúcimi emóciami (hnev, úzkosť, smútok, depresívne stavy atď.)
- Posilnenie vlastných vnútorných zdrojov
- Vyššia spokojnosť, osobná pohoda a radosť zo života
- Zvýšená schopnosť uvoľniť sa a relaxovať
Zdroj: http://mindful.sk/mbsr/
Čo je MBCT (Mindfulness-Based Cognitive Therapy)
Program MBCT vytvorili na základe programu MBSR profesor Zindel Segal, profesor Mark Williams a profesor John Teasdale v spolupráci s profesorom Jon Kabat-Zinnom pôvodne hlavne pre prevenciu relapsu depresie. Prepája tréning všímavosti s postupmi kognitívno-behaviorálnej terapie. Medzičasom patrí medzi najlepšie preskúmanú, štandardizovanú a efektívnu intervenciu na podporu prevencie relapsu depresie založenú na tréningu všímavosti. Nie je alternatívou medicínskym či psychologickým terapiám, ale ich doplnkom– ide o intenzívny tréning zručností a postojov.
Súčasné klinické výskumy ukazujú, že MBCT znižuje riziko relapsu depresie až o 50% a je rovnako efektívny v prevencii relapsu, ako antidepresíva. Zároveň sa ukazuje jeho silný účinok pri prevencii a zvládaní úzkostných, panických stavov či ďalších náročných emócií a psychosomatických ťažkostí.
Program MBCT sa v súčasnosti úspešne aplikuje v mnohých krajinách najmä v zdravotníctve. Vo Veľkej Británii je program pevnou súčasťou verejného zdravotného systému NHS, a aj v ďalších krajinách naň prispievajú zdravotné poisťovne.
O programe sa môžete dočítať viac napríklad v knihe M.Williamsa a D.Penmana Všímavost-Jak najít klid v uspěchaném světe.
Účastníci programu aj výskumy popri inom uvádzajú nasledujúce zmeny:
- Zlepšenie zvládania stresu a iných záťaží
- Zlepšenie zvládania chronickej bolesti či únavy
- Zlepšenie pri poruchách spánku a chronických psychosomatických ťažkostiach
- Zvýšenie schopnosti koncentrácie a pozornosti
- Zlepšenie v zaobchádzaní so zaťažujúcimi emóciami (hnev, úzkosť, smútok atď.) a negatívnymi myšlienkovými vzorcami
- Posilnenie vlastných vnútorných zdrojov
- Vyššia spokojnosť, osobná pohoda a radosť zo života
- Zvýšená schopnosť uvoľniť sa a relaxovať
Zdroj: http://mindful.sk/mbct-2/
Čo je MBCL (Mindfulness-Based Compassionate Living)
Program MBCL vytvorili psychiater Erik van den Brink a učiteľ meditácie Fritz Koster, obaja Holanďania, pôvodne pre kontext zdravotníctva ako pokročilý tréning pre absolventov 8-týždňových mindfulness kurzov (MBCT/MBSR), no medzičasom sa úspešne uplatňuje aj u neklinickej populácie. Nie je alternatívou medicínskym či psychologickým terapiám, ale ich doplnkom – ide o intenzívny tréning zručností a postojov.
Program stavia na početných klinických výskumoch rozvíjania súcitu a integruje prácu Paula Gilberta, Kristin Neff, Christophera Germera, Ricka Hansona, Tary Brach, ako aj prvky terapie prijatím a záväzkom (ACT) a pozitívnej psychológie. Nedávne štúdie potvrdzujú jeho účinnosť už po osemtýždňovej intervencii: podstatné a klinicky relevantné zníženie zdravotných a psychologických symptómov, zvýšenie životnej spokojnosti a zníženie sebakritiky.
Účastníci aj výskumy popri inom uvádzajú nasledujúce zmeny:
- Zlepšenie zvládania stresu, zvýšená emočná odolnosť
- Zlepšenie zvládania chronickej bolesti, úzkosti či depresie
- Zlepšenie psychologickej pohody, životnej spokojnosti a radosti zo života
- Zlepšenie všímavosti, empatie a emočnej inteligencie
- Zvýšenie sebaúcty a rešpektu k sebe aj druhým
- Menší strach z robenia chýb či odmietnutia, schopnosť efektívnejšie sa motivovať
- Väčšia prepojenosť s druhými a zlepšenie vzťahov
- Lepšia imunitná odpoveď, zdravšia životospráva
- Zvýšená schopnosť uvoľniť sa a relaxovať